Premiérov sen.
Na nástenke visí správa:
„Na známosť sa týmto dáva,
že my, spolok zo Súmračnej
hľadáme rôzne skupiny finančné.
Je nám to jedno, táto či hentá,
štandardne trebárs Džejendtí, Penta,
však môžu byť aj dáki iní,
vieme sa dohodnúť i s nimi,
náš záber je rôznorodý,
záleží len od dohody.
Veľký vodca takto vraví:
„Nebudeme vyberaví,
postavíme slávobránu
každému, kto podporí stranu.
Milióny zadnou ľavou
zohnal som sám vlastnou hlavou.
Snažte sa však aj vy trochu,
nech nesedím len ja sám v lochu.
Korunky z daní – tie sa nám zídu,
spodina netuší, kam vlastne idú.
Sťa Jánošík sa treba správať,
chudobným brať a bohatým dávať.
Robte to však taktne, skryto,
schovajte sa za koryto
a tam ticho z druhej strany
nažerte sa spolu s nami.
Plné bruchá, huby mastné,
pri válove je tak krásne“.
Páni brali desiatky
na nás sú však prikrátki
nám nestačí na žinčicu,
vyberáme polovicu,
chceme veľké jachty, vily,
za tým naša duša kvíli.
Necháme však nažrať trošku
aj našu silovú zložku
– tých, nech majú dušu krotkú,
pustíme skôr do dôchodku,
keď sa v štáte niečo stane,
nech stoja na našej strane.
V tom strašná rana, sťa výstrel z Aurory,
počuje vonku jak niekto hovorí:
„Kradnú jak straky, tá banda akási,
jeden jak druhý a patria do basy.“
Ďalší sa ozval:“To by ste chceli?
Veď by sa dostali do zlatej cely.
Za pás, či na stavbu poslať ich treba,
nech skúsia, ako sa robí na kúsok chleba.
A tiež na to treba myslieť
– zoznam tých, čo musia visieť.
Pribudnú tak čierne parte
aj v komplexe Bonaparte“.
Zľakol sa premiér – zaznel hlas ľudu,
zbohom buď blahobyt, všetko je v čudu.
Otvoril šatník, prezliekol kabát,
vybral pár rekvizít – niekoľko kravát,
birmovnú sviecu, z kostola spevník:
veď ja som vlastne tiež rukojemník,
pokorne hrdo sa hlásim
do služieb robotníckej masy
a ak to raz bude treba
znesiem ľudu modré z neba.
Ani Zuzka zo Zvolena
s CéTečkom iste nič nemá,
žiadne skutky sa nestali,
veď za to ručí náš Kali,
Richtár prácu dobre riadi,
so všetkým si sám poradí.
(Neisté sú jeho kroky
keďže má už svoje roky,
ak však treba, tak na chvíľu
Viagra mu dodá silu.)
Právo kuje malý Kováč,
hrdá môže naň byť Slovač,
čistotný to veru borec,
všetko skryje pod koberec.
My sme všetci celkom čistí,
my sme totiž socialisti.
Vyzývam vás, to je slušnosť
na občiansku neposlušnosť,
zlá pliaga nás tu kvári
novodobí otrokári,
nebuďte zbabelí – vezmite palice,
premôžte lenivosť, zaplňte ulice,
veď štrngať kľúčami už asi nestačí,
z tých, čo vám radili sú dávno boháči.
V tom zakričal niekto v dave:
„Čo ten má nasrané v hlave,
myslí, že ho nepoznáme?
Veď aj on je na zozname.“
Vzbudil sa spotený, vôkol sa díval,
ten príbeh našťastie sa mu len sníval.
Zlý sen sa stratil
úsmev sa vrátil,
vyzrel von oknom – tam žiadna zmena
len hŕba oviec unudená,
neschopných vzoprieť sa osudu,
našťastie voliči iní už nebudú,
raz za čas rozdáme balíčky,
netreba veľký, postačí maličký,
šikovný som ja mocipán,
pravou im vezmem, ľavou dám.
Október 2017
