O aspergeroch…
Nazývate nás aspergermi, píšete nám diagnózy, pretože norma je vždy to, čo je väčšina. Kde by ste však boli bez nás? Pozrite sa, koľko velikánov v histórii boli aspergeri (Michelangelo di Lodovico Buonarroti, Isaac Newton, Hans Christian Andersen, Charles Robert Darwin, W.A.Mozart, Marie Curie, George Orwell, Ludwig Van Beethoven, Thomas Edison, Henry Ford, Mark Twain, A.Einstein, B.Gates, S.Spielberg, A.Hitchcock, Michael Jackson, Woody Allen, tvrdí sa, že i Mark Zuckerberg zakladateľ Facebooku, Pablo Picasso, Benjamin Franklin, Steve Jobs,…). Hovoríte o nás, že sme bezcitní, že naše vysoké IQ je na úkor nízkeho EQ. Možno máte pravdu, pozrite sa však, na čo používate, či skôr zneužívate to vaše EQ. Viete sa vcítiť do situácie iného lepšie ako my a vzápätí toto zistenie neváhate zneužiť vo svoj prospech, aj toto je vaša vlastnosť, ktorá nám je cudzia, nevieme s ňou takto narábať. Našou prioritnou vlastnosťou je precíznosť, spoľahlivosť, extrémne logické myslenie, analytické schopnosti, bohužiaľ pre všetkých, tam aj končíme, nevieme sa „predať“, posunieme to ďalej a vy to hneď zneužijete pre vás či úzku skupinku ľudí. Je náhodou, ak pri tom niekto zviditeľní aj nás a naše schopnosti, my však nechceme, aby ste objavenie štiepnej reakcie použili na vývoj bômb, ale ušľachtilým spôsobom, nedokážeme vidieť takto dvojtvárne. Nie sme úplne bezcitní ako tvrdíte, máme radi zvieratá, ochraňujeme slabých, žijeme v naivnej predstave, že schopnosť pomáhať si navzájom je to najlepšie, čo sme dostali do vienka.
Je smiešne (nie, my sa obvykle nesmejeme), akí ste nedokonalí, ako nechápete logické veci, ktoré nám sú úplne prirodzené, ako si potrpíte na spoločenské konvencie, predtŕčate sa v „Smotánke“ mysliac si, že slogan „Kto nie je v Smotánke, akoby ani neexistoval“ je pravdivý, alebo sa aspoň snažíte vyvolať dojem, že ste viac, ako ostatní. Nie ste! Naša menšina urobila pre ľudstvo určite aspoň toľko, ako vaša väčšina, a na rozdiel od vás s dobrým úmyslom. Len máloktorí z nás mali to šťastie, že mali splnené najzákladnejšie podmienky, aby sa prejavili ich schopnosti. Obvykle musíte pri nás nájsť tú správnu iskričku, fúkať do nej zo všetkch strán a starať sa o ňu až kým sa nezapáli a nezačne samostatne horieť – tú vatru, ten hukot však už potom vidieť a počuť do ďaleka.
Len sa predtŕčajte v kaviarňach, nech si blonďaté babenky špúlia namachlené pery pred selfie tyčami, nech sa muži hrajú na hipsterov – pôsobia zženštilo v tom oblečení akoby po mladšom bratovi, náznak mužnosti im dodáva len obrovská brada, je to však len prázdna póza, povrchná snaha niekam patriť. Naprieč stáročiami my nepodliehame žiadnej móde a jej výstrelkom (v osvedčenom vyťahanom oblečení sa cítime lepšie a slobodnejšie ako vy v drahom značkovom, na ktorom by ste najradšej nechali i cenovku), žijeme si svoj vlastný život, ten vnútorný je pravý, nefalšovaný. Niečo po nás ostáva bez toho, že by zviditeľnenie bolo našim cieľom, naopak, chceme ostať potichu v ústraní. Čím ďalej, tým viac som hrdý na túto „diagnózu“. Ste len obyčajná väčšina, viete zo všetkého niečo, ale nič poriadne, vaša sila spočíva len v majorite.
Akési dávne proroctvo hovorí „Nastane doba, keď prví budú poslední a poslední prví.“ Zatiaľ si asi nikto nevie vysvetliť, ako je myslené, pravdou však je, že vaša súčasná pokrytecká a konzumná doba nemôže mať dlhú trvácnosť…
máj 2017
Odkazy:
https://www.dieta.sk/aspergerov-syndrom-diagnoza-ktoru-nevidiet/