Timur a jeho družina.
V krajine, kde pijú vodku
od Krymu až po Čukotku,
nápoj, ktorý spája masy,
zakázať by netrúfal si
ani hrozný Ivan cár.
Vždy sa stretne bratov pár,
aby čo-to oslávili,
pri garmoške zanôtili.
Možno mnohí neviete,
hneď je „veľmoc“ na svete,
ak sa stretnú milióny
v národe, ktorý má sklony
(ako sa v ich génoch píše)
zväčšovať vplyv svojej ríše.
Národ síce hladuje,
ale „veľmoc“ – tá tu je,
aj keď bude holá riť,
na zbrojenie musí byť.
Rubeľ k rubľu, budú kapce,
za mocou sa stále chapce,
ešte že je plyn a ropa,
takže všade je ich stopa.
Štát si tak naplní vačky,
aby bolo na stíhačky
zakúpené z prvej ruky,
na obranu vlasti buky:
do lietadla z Malajzie
na zakrytie anexie.
Doba stále nie je iná:
ako v čase Rasputina,
tak aj v toho bez toho „Ras“
rozhodujúci tu majú hlas
intrigy a hrubá sila,
veď tá národ „preslávila“.
Ako inde vlastnia chatu,
občan je tu majetkom štátu.
Timurovci neváhajú,
keď treba, vždy pomáhajú
– pošlú tanky, guľomety,
zbraní majú ako smetí,
z tradície pri tom trošku
zas zahrajú na garmošku.
Podobne si takto raz
vzali na mušku aj nás:
spriatelené armády
vzali nás do parády.
No a teraz, na výročie
(veď je to už polstoročie)
zachcelo sa zväzáčikom
poďakovať zachvatčikom.
Hlavne jeden žiari blahom,
nazvime ho trebárs Blahom,
samozrejme, jasná vec,
nie je to ten poslanec,
je to kvôli rýmu iba
(dúfam, že to nie je chyba),
a na čele s agilným Blahom
vzdávajú hold vlastne vrahom.
Zažili to otec, mať,
tiež si to chce vyskúšať,
veď to pozná iba z fotiek:
rachot pásov maringotiek
(chcel by pri tom vedieť hlavne
– naozaj majú aj hlavne?
Klame Bielikova fotka?),
ako chutí ruská vodka,
zatancovať pri častuške,
obstojí aj v takej skúške?
Než by však šiel žiť on tam,
na tankoch ich pozve k nám.
Nech ten sopliak vráti školné,
keď priateľstvo nerozborné
s tou krajinou presadzuje,
a pre takých ľudí tu je
(nič ich totiž nenapraví),
výstižne sa takým vraví:
„užitoční idioti“
(a verím, že nie ste proti).
Ďalší im dal zasa darček,
kvôli rýmu bude Marček,
(taktiež si to nezameňte
– to nie je ten v parlamente),
aj ten stvára pekné kúsky
– vyhlásil, že Krym je ruský.
Podobného sme tu mali
čo sa na záchrancov hrali,
a odvtedy tento Vasil
biľag so sebou si nosil
– verili aj neveriaci
že poslal list pozývací,
hoci sa to poprieť snažil,
hanebne svoj život dožil:
pod Slavínom – tam, kde býval,
pred ľuďmi sa v dome skrýval…
Teraz máme ďalších tĺkov
čo vítajú Nočných vlkov…
4.8.2018